ZO SVETA VČIEL

AK... (včelárska báseň)

        Ak pohroma ti vzala všetky úle

a znova začneš, hoc´ ťa nezdar tne

ak slabnú včelstvá hladom, zimou stuhlé

a ty len seba viníš, iných nie,

ak dúfaš, čo aj zlyhávajú znášky, 

ak rokov sedem neúrodných máš,

ak mole vkĺzli v úľ nie veľmi ťažký,

a nie im, ale sebe nadávaš,

      ak overuješ, čo sa praxou zistí,

ak študovať vieš z kníh i prednášok,

dáš zákazníkom len med zrelý, čistý

a k rovnej váhe pridáš dovažok,

ak nezúfaš, čo priam ťa vysmievajú

a hania zlepšovací návrh tvoj,

ak vydržíš, hoc´ včielky dobiedzajú,

že pod košeľou máš už celý roj,

       ak čistotou ti svietia úle všetky,

že choroby im vyhnú zďaleka,

ak na členské dbáš schôdzky a nie pletky,

ak žena zavše hromží, narieka,

že groše márniš na cukor i knižky,

že idete vraj "na psí tridsiatok",

ak pribúda liet a tys´ v práci svižký

a nové hľadáš, tvoríš rok čo rok,

     ak hrdýs´, bárs ťa za muškára majú,

ak vieš, že činiteľ si významný,

ak iných závisť, hnev ťa obsýpajú

sťa žihadlá, lež to ťa neraní,

ak z medu svojho zrobíš medovinu,

že pri nej každý z chutí zazdravká,

ak napreduješ stále, máš sa k činu –

smieš prijať názov "včelár", "včelárka"!